Krajšie nie je mladšie

Väčšina žien pred zrkadlom rieši nesprávnu otázku. A stojí ich to roky aj peniaze.

Určite ste to zažili. Stojíte pred zrkadlom, prstom si potiahnete kožu na líci trošku nahor a poviete si niečo v duchu, že takto ste vyzerala pred desiatimi rokmi.

V tom drobnom geste je celý problém. Chcete vyzerať mladšie. A práve toto želanie vás roky ťahá dolu a väčšinou vám ani nedá to, po čom naozaj túžite.

Ešte v sedemdesiatych rokoch napísala americká esejistka Susan Sontagová vec, ktorá platí dodnes. Muž má v živote dve krásy. Je pekný ako chlapec a potom ako muž. Dorastie z jednej do druhej. Žene dovolili jedinú, a to dievča. Čokoľvek príde po ňom, ráta sa jej ako strata. Prvá vráska, aj prvý šedivý vlas.

Máte jedinú povolenú podobu krásy a volá sa mladosť. Prehrávate každým rokom, ktorý pribudne. Celý život sa máte usilovať o niečo, čo od vás nezvratne uteká.

Prečo naháňanie mladosti zlyháva

Najväčší paradox príde vtedy, keď sa s tým žena rozhodne niečo robiť známymi spôsobmi. Chce omladiť. Pridá výplne, vyhladí čelo. A tvár jej aj tak zostarne.

Povie vám to dnes hociktorý poctivý lekár v estetickej medicíne. Prepchatá tvár pôsobí staršie a strnulo. Keď pridáte objem tam, kde ho tvár nikdy nemala, každý na prvý pohľad vidí, že tam niekto pracoval. Zmrazené čelo prezradí zásah rýchlejšie ako čokoľvek iné.

Preto sa v odbore všetko obrátilo. Dnešným cieľom je oddýchnutá tvár. Zdravá pleť, živá mimika, trochu vráteného objemu tam, kde ho roky ubrali. Tvár, ktorá sa hýbe, pôsobí sviežo, a to spraví pre výsledok viac ako razantný zákrok.

Čo naozaj vidno na tvári

Keď sa pozriete, čo nám na ľudskej tvári pripadá pekné, zistíte zaujímavú vec. Vek je až kdesi vzadu.

Vedci to skúšali. Dali ľuďom hodnotiť tváre a vyšlo im, že rovnomerná, dobre prekrvená pleť pôsobí zdravšie aj krajšie. Tá farba čosi napovedá. Že vnútri všetko šľape a krv prúdi tak, ako má. To isté platí o plnosti tváre, o symetrii, o jasnom pohľade. Sú to znaky, že telo je v poriadku, a my ich odjakživa čítame ako krásu, pretože kedysi presne to znamenali.

Buďme úprimné. Mladosť s tým súvisí, dvadsaťročná to má často zadarmo. Za tou príťažlivosťou však stojí zdravie. Dátum narodenia je vedľajší. V mladosti príde samo, neskôr sa oň treba starať, a starať sa dá v každom veku. Spánok, pohyb, trochu slnka, dobrá kozmetika, menej stresu. Toto všetko na tvári vidno a vek to nenapodobní.

Tvár, ktorá už niečo zažila

O tomto sa hovorí najmenej. Anglický kritik a básnik John Berger opísal, ako sa žena od detstva učí pozerať na seba cudzími očami. Kráča cez miestnosť a súčasne sa vidí, ako cez ňu kráča. Sleduje samu seba, akoby stála len kúsok vedľa. „Muži konajú, ženy sa zjavujú," napísal.

A práve tu vzniká skutočná únava. Z celoživotného sledovania seba samej. Roky s ňou majú pramálo spoločné. Žena, ktorá si stále stráži, ako pôsobí, nikdy nie je celkom tam, kde sa skutočne nachádza. Jedna jej polovica stojí bokom a hodnotí tú druhú polovicu.

Krása po štyridsiatke sa často začína vtedy, keď žena toho vnútorného pozorovateľa prepustí a jednoducho ostane len sama sebou. Na človeku, ktorý je naozaj prítomný, to vidno. Tvár, ktorá sa smiala, plakala, hnevala a rozhodovala, má v sebe čosi, čo dvadsiatka ešte jednoducho nemá. Je to krása, akú si mladosť musí najprv odžiť. Každá drobná vráska, každý jemný záhyb, to všetko sú malé vyznamenania za život naplnený zvládnutými výzvami.

Overili to aj vedci. Starší ľudia hodnotia tváre láskavejšie ako mladí, vidia v nich viac. Ten prísny súd, ktorý ráta každú vrásku, je väčšinou pohľad veľmi mladých očí. Zvyšok sveta je k vám oveľa milší, ako vám kedy nahovorili.

Vráťme sa k tomu zrkadlu. Otázka „vyzerám mladšie?" vás časom vždy dobehne odpoveďou „Nie“. Skúste sa spýtať inak. Vyzerám dobre? Zdravo? Oddýchnuto? Tak ako ja, keď som vo forme? Na takú otázku sa dá povedať „Áno“ v každom veku.

Dobrý salón vám pomáha vyzerať ako vy v najlepšej kondícii. Znie to ako skromná požiadavka. A pritom je to presne to, po čom ste celý čas túžili.